Antidiskriminačný zákon

Antidiskriminačný zákon chráni rovnaké zaobchádzanie v práci. Tento prehľad vysvetľuje povinnosti, formy diskriminácie a zásady v nábore a odmeňovaní.

Čo je antidiskriminačný zákon?

Antidiskriminačný zákon je slovenský právny predpis, ktorého cieľom je zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania a ochranu pred diskrimináciou vo vybraných oblastiach spoločenského života, najmä v práci a zamestnaní. Ide o zákon č. 365/2004 Z. z., ktorý stanovuje, na akých dôvodoch je zakázané diskriminovať (napr. pohlavie, rasa, etnický pôvod, jazyk, vek, zdravotné postihnutie, náboženské vyznanie alebo viera, sexuálna orientácia, národnosť, politické alebo iné zmýšľanie a ďalšie) a ako sa diskriminácia posudzuje.

Medzi základné formy podľa zákona patria:

  • priama a nepriama diskriminácia
  • obťažovanie a sexuálne obťažovanie
  • pokyn na diskrimináciu a navádzanie na ňu
  • postihovanie osoby za uplatnenie práv (tzv. viktimizácia)
  • neposkytnutie primeraných úprav osobám so zdravotným postihnutím

Zákon upravuje aj nároky dotknutej osoby a procesné pravidlá ochrany na súde vrátane špecifickej úpravy dôkazného bremena, ktoré sa v sporoch o diskrimináciu presúva na žalovanú stranu po preukázaní dôvodných indícií.

Ako antidiskriminačný zákon ovplyvňuje HR procesy

V pracovnoprávnej oblasti sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje pri prístupe k zamestnaniu, v pracovných podmienkach, odmeňovaní, vzdelávaní a kariérnom postupe aj pri skončení pracovného pomeru. Povinnosť nerobiť rozdiely z chránených dôvodov dopĺňa Zákonník práce (§ 13), ktorý rovnaké pravidlá vkladá priamo do pracovnoprávnych vzťahov.

Pre prax to znamená najmä požiadavku na nediskriminačné pracovné inzeráty, transparentné a konzistentné kritériá výberu, porovnateľné mzdové pásma a rovnaký prístup k benefitom a rozvoju. Súčasťou je aj povinnosť poskytovať primerané úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím (napríklad úprava pracoviska alebo pracovného času), ak to nepredstavuje neprimeranú záťaž.

Antidiskriminačný zákon umožňuje domáhať sa nápravy na súde: žiadať upustenie od diskriminácie, odstránenie následkov, primerané zadosťučinenie alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaniach sa uplatňuje princíp obráteného dôkazného bremena: ak žalobca predloží skutočnosti, z ktorých možno usudzovať na diskrimináciu, zamestnávateľ preukazuje, že k nerovnému zaobchádzaniu nedošlo alebo bolo vecne odôvodniteľné.

[tip praktickytip=true]V pracovných inzerátoch používať neutrálne formulácie a opisovať požiadavky ako merateľné kritériá. V nábore zaviesť dvojité overenie rozhodnutí (napríklad peer review) a dokumentovať dôvody výberu. Pri zdravotnom postihnutí vyhodnocovať primerané úpravy individuálne a písomne. V mzdách priebežne auditovať rozdiely a opravovať neodôvodnené odchýlky.[/tip]Uplatnenie antidiskriminačného zákona v IT firmách

V IT prostredí sa dôraz kladie na transparentné technické kritériá a zamedzenie skrytého biasu. V praxi to znamená prehodnotiť kvalifikačné požiadavky tak, aby boli vecne súvisiace s prácou (napr. reálne potrebná úroveň jazyka namiesto všeobecnej požiadavky „rodený hovoriaci“), nepoužívať vekové signály v inzerátoch („mladý dynamický kolektív“) a nastavovať rovnocenné podmienky pre prácu na diaľku.

Automatizované náborové nástroje ako ATS (nástroj na správu uchádzačov) musia pracovať s nediskriminačnými pravidlami – napríklad naskenované kľúčové slová nesmú vyradzovať kandidátov na základe chránených znakov. Pri onboardingu a rozvoji je vhodné zabezpečiť prístupné pracovné nástroje (napr. čítačky obrazovky) a primerané úpravy pracoviska. V odmeňovaní pomáha jednotná metodika hodnotenia pozícií a pravidelné porovnanie miezd s cieľom odstrániť neodôvodnené rozdiely medzi porovnateľnými rolami.

Právny rámec a zdroje