Diskriminácia na pracovisku

Čo je diskriminácia na pracovisku?

Diskriminácia na pracovisku je nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancom alebo uchádzačom o prácu na základe chránenej charakteristiky, ktoré vedie k znevýhodneniu pri nábore, odmeňovaní, povyšovaní, prístupe k vzdelávaniu, benefitoch či pri ukončení pracovného pomeru. Ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z., ako aj podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. (najmä § 13). Zahŕňa priame a nepriame formy, obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, postihovanie osôb, ktoré sa domáhajú ochrany, a aj pokyn na diskrimináciu.

Podstatou je, že kritériom rozhodovania nie je výkon, kvalifikácia či relevantné pracovné požiadavky, ale vlastnosť chránená právom (napríklad pohlavie alebo vek). Zásah môže byť jednorazový alebo dlhodobý a môže vzniknúť aj počas výberového konania.

Ako upravuje diskrimináciu na pracovisku legislatíva

Slovenské právo a právo Európskej únie poskytujú jasný rámec ochrany. Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a vymedzuje jej formy; Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosť zaobchádzať so všetkými zamestnancami rovnako a prijímať preventívne opatrenia. Na úrovni EÚ sú kľúčové smernice 2000/78/ES (zamestnanie a povolanie), 2000/43/ES (rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod) a 2006/54/ES (rovnaké zaobchádzanie žien a mužov v práci).

Chránené dôvody typicky zahŕňajú:

• pohlavie, tehotenstvo a materstvo
• rasa, etnický pôvod, národnosť
• vek
• zdravotné postihnutie
• náboženstvo alebo viera
• sexuálna orientácia
• jazyk, farba pleti, sociálny pôvod, majetok, rodinný stav alebo iné postavenie

Najčastejšie právne rozlišované formy sú:

• priama diskriminácia – menej priaznivé zaobchádzanie pre chránený dôvod
• nepriama diskriminácia – zdanlivo neutrálne pravidlo, ktoré v praxi znevýhodní určitú skupinu
• obťažovanie a sexuálne obťažovanie – nežiaduce správanie s cieľom alebo následkom narušenia dôstojnosti a vytvorenia zastrašujúceho prostredia
• postihovanie (victimizácia) – znevýhodnenie osoby za to, že uplatnila svoje práva
• pokyn na diskrimináciu – príkaz alebo navádzanie na diskriminačné konanie

Ako sa diskriminácia na pracovisku prejavuje v praxi

V praxi sa objavuje pri výberových konaniach, v mzdovej politike, v prideľovaní úloh a v kariérnom postupe. Typické sú inzeráty požadujúce „mladý tím“ alebo „naštartovanú mamičku po materskej“, čo môže predstavovať nepriame znevýhodnenie. Znevýhodňujúce je aj odmietnutie primeraných úprav pre osoby so zdravotným postihnutím alebo nižšie odmeňovanie žien za rovnakú prácu rovnakej hodnoty.

Pri vyhľadávaní „diskriminácia na pracovisku príklady“ sa často uvádzajú situácie, ako je uprednostnenie menej kvalifikovaného kandidáta pre vek, dôsledné vynechávanie starších zamestnancov z tréningov (vek vplyvom politiky vzdelávania), či sexistické poznámky a vtipy na pracovisku. Reálne sa riešia aj témy „diskriminácia žien na pracovisku“ a „veková diskriminácia na pracovisku“, pričom obe sú v rozpore s princípom rovnakého odmeňovania a rovnakého prístupu k povýšeniu. V IT prostredí môže znevýhodnenie prameniť aj z nevyvážených dát v náborových algoritmoch alebo zo skreslených hodnotiacich kritérií v technických interview.

[tip praktickytip=true]Pri príprave výberového konania je vhodné používať štruktúrované otázky a jednotné hodnotiace kritériá, odstrániť rodovo kódovaný jazyk v inzerátoch a priebežne auditovať mzdové rozdiely. V náborových nástrojoch treba vypnúť automatické filtre na vek a citlivé údaje. Pre školenia zvoľiť krátky e‑learning a príklady z vlastnej firmy, ideálne s ročnými refreshmi.[/tip]Prevencia, hlásenie a náprava

Efektívna prevencia stojí na jasných interných pravidlách rovnakého zaobchádzania, školeniach manažérov a na bezpečnom oznamovacom kanáli. Užitočné sú anonymizované životopisy pri predvýbere, dvojité hodnotenie uchádzačov a pravidelné mzdové a promo audity. V praxi pomáha aj nastavenie primeraných úprav pracovných podmienok pre osoby so zdravotným znevýhodnením.

Ak vznikne podozrenie na porušenie, odporúča sa interná sťažnosť, následne kontaktovanie príslušného inšpektorátu práce alebo Slovenského národného strediska pre ľudské práva; krajnou možnosťou je žaloba na ochranu pred diskrimináciou s požiadavkou na upustenie od konania, odstránenie následkov a primerané zadosťučinenie. Antidiskriminačné právo uplatňuje princíp obráteného dôkazného bremena: ak poškodená osoba preukáže skutočnosti nasvedčujúce diskriminácii, povinnosť dokazovať nediskriminačný postup prechádza na zamestnávateľa.