Gaslighting

Čo je gaslighting?

Gaslighting je forma psychickej manipulácie, pri ktorej jedna osoba systematicky spochybňuje vnímanie, pamäť alebo úsudok druhej osoby, až táto začne pochybovať o vlastnej realite. V pracovnom prostredí ide o opakované správanie, ktoré má získať kontrolu, umlčať kritiku alebo presunúť zodpovednosť. V slovenskom prostredí sa často hľadá gaslighting preklad; najbližšie je „manipulácia spochybňovaním reality“. Časté dopyty ako „čo je gaslighting“ alebo „gaslighting význam“ odkazujú práve na tento psychologický jav s výraznými dopadmi na pracovné vzťahy.

Gaslighting nie je legitímny nesúhlas ani konštruktívna spätná väzba. Rozdielom je vzorec opakovania, mocenská nerovnováha a zámerné narúšanie sebadôvery druhej strany. Nejde o právny pojem, ale o popis správania s reálnymi dôsledkami pre bezpečie, výkon a kultúru vo firme.

Ako sa gaslighting prejavuje v práci a HR

V bežnej praxi (najmä ako gaslighting v práci) sa opakuje niekoľko typických vzorcov:

• popieranie predchádzajúcich vyjadrení („nič také som nepovedal“) aj pri jasných dôkazoch
• prepisovanie histórie a selektívne vyťahovanie faktov tak, aby sa zmenil význam udalostí
• zľahčovanie pocitov a degradácia („preháňaš“, „si príliš citlivý“)
• presúvanie cieľov a kritérií úspechu bez oznámenia, aby druhý vyzeral neschopne
• izolácia a bagatelizácia názorov („nikto iný to tak nevidí“), čím sa láme konsenzus
• zneužitie interných procesov (napr. hodnotenia) na spochybňovanie reality, nie na rozvoj

Príklad z praxe: nadriadený počas hodnotenia tvrdí, že termíny boli „vždy flexibilné“, hoci e‑mailové zadania boli jednoznačne fixné. Zamestnanec je povzbudzovaný, aby „sa nad seba kriticky zamyslel“, no dôkazy sa ignorujú a schôdzky sa vedú bez zápisov.

Gaslighting v IT tímoch: situácie a riziká

V IT sa jav môže objaviť pri code review, incident post‑mortemoch alebo plánovaní šprintov. Napríklad ak sa systematicky popiera existencia technického dlhu, presúvajú sa hranice „hotovo“ alebo sa výlučne obviňuje jednotlivec, hoci príčina je systémová. V hybridnom režime prácu komplikuje aj fragmentovaná komunikácia, kde sa ľahšie spochybňujú dohody bez písomnej stopy.

Dôsledkami sú oneskorené dodávky, znížená kvalita, vyššia fluktuácia a strata psychologického bezpečia. Tím sa viac venuje obrane a sebakontrole než riešeniu problémov a inovácii.

[tip viesze=true]Pojem pochádza z divadelnej hry Gas Light (1938) a filmovej adaptácie Gaslight (1944), kde manipulátor tlmí plynové svetlá a tvrdí, že sa nič nedeje. Slovo zaznamenalo prudký návrat do modernej diskusie; podľa Merriam‑Webster bolo „gaslighting“ slovom roka 2022 v dôsledku nárastu vyhľadávania a diskusií o manipulatívnom správaní.[/tip]Dopad gaslightingu na tím, výkon a kultúru

Dlhodobý gaslighting narúša dôveru v procesy (napr. performance review), znižuje otvorenosť a ochotu nahlasovať riziká. Jednotlivci začínajú cenzurovať vlastné nápady a zostávajú v obrannom móde, čím klesá kreativita a rýchlosť učenia sa.

Organizácie pociťujú zvýšené náklady na nábor a adaptáciu, pretože skúsení odborníci odchádzajú. Negatívne sa mení employer branding a klesá angažovanosť, keďže ľudia nevidia zmysel v „diskusiách“, kde fakty nehrajú rolu.

Časté úskalia pri rozpoznávaní gaslightingu a odporúčania do praxe

Častým omylom je zámena s tvrdou, ale férovou spätnou väzbou. Feedback sa opiera o pozorovateľné fakty, merateľné kritériá a je smerovaný k zlepšeniu; gaslighting relativizuje realitu a zvyšuje závislosť. Ďalším úskalím je sústredenie sa na „úmysel“ namiesto dopadu: aj bez zlého úmyslu môže byť vzorec správania škodlivý.

Overené prístupy v praxi zahŕňajú vedenie písomných záznamov (zhrnutia stretnutí, potvrdenia dohôd), transparentné metriky a definície „hotovo“, možnosť svedkov na citlivých schôdzkach a pravidelné kalibrácie hodnotení naprieč tímami. Dôležité je aj školenie líniových manažérov v oblasti psychologického bezpečia a facilitácie konfliktov.